top of page

Taormina

Taormina je obec alebo malé mestečko s úzkymi uličkami, príjemnými kaviarňami, Gréckym amfiteátrom, typickými reštauráciami a tavernami, vežatými hodinami a námestím, kde sa sústredí každodenný život obyvateľov. Nádherné potulky mestom, úžasné panoramatické výhľady, chutné sladkosti, tradičné výrobky, toto všetko tu objavíte. Celému mestečku dominuje pravá talianska atmosféra, ktorá vám ponúkne rôzne chute, vône pomarančov a nezabudnuteľné zážitky priamo  na východnom pobreží ostrova Sicília. Taormina leží v  provincii Messina približne na polceste medzi Messinou a Cataniou, nachádza sa v 206 m nad morom na svahu Monte Tauro. Taormina je veľmi populárnou turistickou destináciou od 19. storočia. Má obľúbené pláže, ktoré využívajú turisti ale i domáci obyvatelia. Na Iónske more je tu veľká koncentrácia obsahu soli.  Pobyt v mestečku odporúčame počas celého roka, hoci august je v mestečku najhorúcejší a zároveň najžiadanejší a ubytovanie v tomto období tu zoženiete veľmi ťažko.

Mondello

Mondello je malá štvrť pri meste Palermo v autonómnej oblasti Sicílie v južnom Taliansku. Jeho pláž sa nachádza medzi dvoma útesmi s názvom Hora Gallo a Hora Pellegrino. Mesto bolo pôvodne malá rybárska dedinka, ktorá sa nachádzala močiaroch, ale na konci 19. storočia vyrástla v obľúbenú turistickú destináciu. Početné Liberty -  vilky v typickom architektonickom štýle na pobrežnej promenáde urobili  z tohto mesta jeden z klenotov secesie v Európe. Domácich obyvateľov ale i turistov na toto miesto láka najmä krásne čisté more. Je to letovisko, kde si každý nájde svoje. V minulosti ženy a muži sa nemohli kúpať pospolu, takže tu vyrástli kúpele - Antico Stabilimento Balneare , ktoré dnes slúžia ako príjemné posedenie a skvelá reštaurácia s morskými delikatesami. Na brehu každé ráno rybári predávajú svoje úlovky, pobrežná promenáda je plná ľudí a chladivé more je ideálne počas horúcich letných sicílskych dní. 

Corleone

Malá sicílska dedinka, ktorá leží medzi vinicami, pastvinami pre ovce a poliami miestnych farmárov. Má približne 20 tisíc obyvateľov, ktorí savo väčšej miere venujú poľnohospodárstvu.

Neslávne sa preslávila svojou mafiánskou históriou, ktorá kvitla najmä v 80. rokoch 20 storočia. Sídlili tu najvýznamnejšie mafiánske rodiny, vraždy a vyrovnávanie si účtov tu boli na každodennom poriadku. Dedina však bola zvláštne chránená a bezpečie jej obyvateľov bolo zaručené. 

Najväčší z Donov Riina síce si stále odpikáva svoj trest vo väzení, ale v dedine vládne zvláštna atmosféra, ktorá na vás dýcha z každého kúta. Pomaly na slobodu sa vracajú jeho pobočníci, ktorí prichádzajú do Corleone, nakoľko ich rodinyy sú stále tu. Hovorí sa, že kto vládne Palermu, vládne Sicílii a tak i celému Taliansku a ovláda i celý svet, najmä jeho podsvetie. 

V dedine sa nachádza Múzeum protimafie, ktoré založila skupinka odhodlaných mladých ľudí, ktorí celým svojim srdcom, úsilím, zanietením a životom bojujú proti mafii.  V múzeu objavíte fotografie skutočných obetí mafie, ktoré v boji s ňou stratili to najcenejšie, svoje životy. Na fotkách sú reálny ľudia - matky, ktoré smútia za svojimi deťmi, deti, ktoré boli unesené, obete, lebo od mafie sa neodchádza, vyobrazení sú tu i skutoční mafiáni a nachádza sa tu najväčšia zložka spisov, ktorú zozbierali dvaja nezávislí sudcovia Giovanni Falcone a Paolo Borsellini a tým položili Cosa Nostru na lopatky. 

Celú dedinu a jej meno preslávila aj trilológia filmu Krstný otec, ktorá sa síce zakladá na fikcii ale ukazuje ako systém a celá spoločnosť mafie  funguje, celé jej zloženie a hierarchia.

Keď zavítate na Sicíliu, Corleone nesmiete vynechať.

Palermo

Palermo (sicílsky Paliemmu) je piate najväčšie talianske mesto, hlavné mesto oblasti Sicílie a provincie Palermo. Konurbácia okolo Palerma má okolo milióna obyvateľov. Rozľahlé mesto leží v umelo zavlažovanej nížine Conca ď Oro (Zlatá mušle), tento názov dostalo po slávnych pomarančovníkoch, ktoré odrážali slnečné paprsky a celé údolie už z diaľky bolo zaliate zlatou farbou, je lemované pahorkami. Nemeniteľný ráz historického jadra spôsobuje jedinečná kombinácia normanskej a orientálne architektúry, baroka, historických záhrad a parkov. Cudzokrajný pôvab Palerma umocňujú palmy, klíma, tropická vegetácia aj ľudia. Zblízka ale zaznamenáte aj istú nedbalosť, neporiadok a rezignáciu, ktorá sa odráža najmä na architektúre v okrajových štvrtiach tohto mesta. Tam kde zavíta turista, je všetko upravené a bezproblémové. Mesto založili zhruba pred 3000 rokmi Feničania ako obchodné prekladisko, neskôr tu Gréci vybudovali prístav Panormus. V roku 831 mesto dobyli Arabi, v roku 1072 ho ovládli Normani. Roger I. vybudoval prepychový kráľovský palác s preslávenou Capella Palatina. Za normanskej nadvlády zažilo mesto obdobie najväčšieho rozkvetu. V meste žili v tolerancii pôvodní obyvatelia Arabi, Byzantínci i Židia, tak tomu  je aj dnes. Po vymretí normanskej dynastie prešla vláda do rúk Stauf, po nich sa vystriedali Anjouovci a neskôr Aragonci. Aj napriek tomu, že Palermo je známe a smutne preslávené svojou mafiou, nemáte sa čoho obávať a jednoznačne si treba vychutnať nákupy, úžasnú zmrzlinu, pravé sicílske espresso, krásne parky, miestny prístav a všadeprítomné historické budovy. 

Pompeje 

Osada, z ktorej vznikli Pompeje, bola založená v období medzi koncom 7. stor. p.n.l. a prvou polovicou 6. stor.p.n.l. Vo vzniknutej osade sa pravdepodobne zhromažďovali obyvatelia osád, ktoré boli rozostavané pozdĺž údolia Valle del Sarno. Mestečko sa začalo šíriť na plošine v nadmorskej výške 30 metrov a toto zabezpečovalo dostatočnú ochranu. Zároveň sa nachádzalo na križovatke ústredných miest tejto oblasti: Kuma, Nola, Nuceria a Stabiae. Táto štastná kombinácia mu zaručovala veľmi rýchly a prosperujúci vývoj.  

Najstrašia kultová budova je svätyňa venovaná Apollónovi a chrám venovaný Aténe a Herkulesovi. Obe budovy sú postavené v etruskom štýle a potvrdzujú tak vplyv tohto národa.

Ráno medzi  24 a 25 augustom v roku 79 n.l. boli Pompeje zničené erupciou Vezuvu s ďalšími blízkymi mestečkami Stabaie, herculaneum, Oplontis. Vtedajší obyvatelia pravdepodobne nepoznali sopečnú povahu hory, ktorá bola preslávená svojimi nádhernými vinicami. Varovaní však bolo mnoho. V roku 62 n.l. silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo mestu vážne škody a do roku 79 n.l. nasledovali ďalšie menšie otrasy, ktoré však vôbec neboli uvedené do súvislosti s výbuchom sopky. 

Okolopoludnia Vezuv odhalil svoju silu a hrozivým zahrmením zvestoval koniec života vezuvskej oblasti. Plyny a pemza sa vychrlili, zatemnili celú oblohu a začali padať a pochovávať Pompeje.   

Benátky - benátsky karneval 

Vrodený dar Benátčanov spriadať intrigy sa prejaví pri karnevale - pulzujúcom, žartovnom festivale, ktorý je pred zdržanlivým pôstom. Masky a kostými hrajú v tomto anonymnom svete kľúčovú úlohu. Sociálne rozdiely sa mažú, účastníci sa vyžívajú v kanadských žartíkoch a všetko je dovolené. Tradícia benátskeho karnevalu sa datuje do 11. storočia a vrchol popularity a výstrednosti dosiahla v 18. storočí. V dobe rozmachu priemyslu nebol čas na zábavu a karneval začal upadať.V roku 1979 však tento zvyk bol úspešne obnovený. Od tohot roku sú masky honosnejšie a slávnosť impulzívnejšia.

Morový doktor: hrozivý karnevalový odev tvorí zobákovitá maska  a čierny talár stredovekého doktora, ktorý sa tak chránil proti moru.

Kolombína: klasická karnevalová postava je oblečená do krajky a zástery, ale nemá masku.

Carnevale, čo znamená "rozlúčka s mäsom" sa oslavuje v celom Venete. Prvý sa tento karneval konal v 11. storočí a každoročne sa ľdia veselili až dva mesiace. V 18. storočí záujem o karneval upadol ale v roku 1979 bola tradícia znovu oživená s takým úspechom, že niekedy musel byť uzavretý prístup do mesta, pretože sem prichádzalo príliš veľa návštevníkov. 

Dnes tento 10 dňový festival pokytuje najmä príležitosť  obliecť si kostým a masky a vykračovať si mestom.  

Pisa 

Známa Šikmá veža v Pise (Torre pendente) je zvonicou  (Campanile) chrámu v Pise a patrí k nádhernému komplexu pozostávajúcemu z chrámu, zvonice, baptistéria a cintorína. Keby Šikmá veža stála rovno tak ako iné veže, jej sláva by pravdepodobne ostala obmedzená iba na okruh nekoľkých architektov a historikov. Vďaka štruktuárnej chybe sa stala známou na celom svete.

Veža je vysoká 55 metrov a nápis poznamenáva, že sa s jej výstavbou začalo roku 1174. Keďže kalendár v Pise predbiehal konvečné datovanie o jeden rok, skutočný dátum začiatku stavby je rok 1173. Architekti boli Bonnano Pisano a Wilhelm von Innsbruck, ale ani jeden z nich sa dokončenia svojej práce nedožil.  Veža naostatok až do druhej polovice 14. storočia nemala osobitný priestor pre zvony. Mnohí si myslia, že šikmá poloha bola od samého začiatku naplánovaná takpovediac ako smelá demonštrácia architektonickej zručnosti. Omnoho pravdepodobnejšie je, že architekti vedeli, že ju stavajú na extrémne neistom podklade, a preto so svojich plánov zakalkulovali možnosť mierneho vychýlenia. Keď sa na vežu pozeráme v súčasnosti a pri prekonaní 294 schodov, kedy máme pocit, že sastále nakláňame  na jednu stranu, môžme sa len čudovať, že veža stále stojí. Každý rok sa uhol sklonu zväčšuje. Začiatkom 20.storočia odchýlka od zvislého smeru predstavovala 4,30 metra.

Šikmá veža v Pise bola postavená ako zvonica chrámu, ktorý sa začal stavať o stovku rokov skˇor. Bolo to úspešnej námornej bitke Pisanov proti Saracénom pri Palerme roku 1063. 

Roku 1564 sa v Pise narodil Galileo Galilei, napísal, že šikmú vežu použil na jeden zo svojich experimentov. Z veže voľne púšťal predmety, aby dokázal, že rýchlosť pádu nezávisí od váhy padajúceho predmetu.     

bottom of page