1/8

Bratus

Bratus, príjemná malá rybárska dedinka, ktorá láka každého, kto chce dovolenkovať, oddychovať a zabudnúť na celý svet v lenivej atmosfére horúcich dní.  Nachádza na Makarskej riviére. Bola založená v 18. storočí. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo najmä rybolovom, mnohí v tomto priemysle i pokračujú a svoje loďky pred letnou sezónou opravujú a zároveň počas leta požičiavajú aj na rôzne vodné výlety. Ďalší sa zaoberá poľnohospodárstvom a najväčší prínos financií plynie z cestovného ruchu. Meno Bratus je prvýkrát spomínané v roku 1674. Zátoka s krásnou kamienkovou plážou a malým prístavom sa nachádza tesne pred mestom. Prejdite sa po okolí a navštívte prehistorické náleziská Gradina. Pre tých, ktorí hľadajú zábavu a aktívnu dovolenku sa v blízkosti nachádzajú mestá Omiš a Makarska. Táto malá dedinka láka aj jachtárov, ktorí v miestnom malom prístave kotvia. Pre tých, ktorí sú zástancami aktívnej dovolenky, sú už sprístupnené cyklistické chodníčky a pre labužníkov sa vždy v miestnych reštauráciách pripravujú čerstvé delikatesy. 

1/13

Makarska

Centrálne mesto makarskej riviéry, podľa ktorej je i pomenovaná, je atraktívnym letoviskom s rozmanitou ponukou, kde každý môže nájsť taký oddych ako si predstavuje. Nad Makarskou sa týči pohorie Biokovo, v niektorých jeho úzkych žliaboch mrzne voda dokonca i počas leta. A práve pod jeho vrcholmi v prírodnom prístave medzi dvoma polostrovmi so zalesnenými kamenistými plážami  leží mesto, ktoré zaberá približne kilometer šírky, ktorá oddeľuje morský blankyt od horských výšin. S históriou mesta sa najlepšie zoznámite vo františkánskom kláštore, ktorý je starý viac ako 500 rokov a v sebe ukrýva knižnicu, pinakotéku a jedinečné Malakologické múzeum. 

Šesťdesiat kilometrov pláží s krásnymi okrúhliakmi, s množstvom turistických miest ležiacich ako perly pod pohorím Biokovo - s čelom v nebi a s nohami v mori :) Toto všetko robí z Makarskej riviéry riviéru s dlhou a bohatou turistickou tradíciou. Hostia, aktívny odpočinok, vybrané gastronomické lahôdky, letné večere plné zábavy  a piesní. 

Je to jedinečná oblasť najkrajších jadranských pláží ukrytých v kameni a boroviciach, kde sa turizmus stal súčasťou každodenného života.

1/20

1/9

Šibenik

Šibenik, príjemné historicko kultúrne mestečko, ktoré si získa každého svojho návštevníka. Leží pri ústí rieky Krka do Jadranského mora. Má približne 51 000 obyvateľov.

Každý ocení príjemné malé centrum mesta, kde si môže vychutnať kvalitnú kávu. Ten kto sa chce túlať úzkymi uličkami a obdivovať mestečko, ktoré akoby sa zložilo z puzzle bude maximálne spokojný. Rôznofarebné budovy, drevené okenice a klasická chorvátska atmosféra navodí správnu dovolenkovú atmosféru.

Môžete sem zavítať s loďkou a samozrejme i autom. Spoznajte rôzne pamiatky, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO, objavte Hitlerove diery, poprechádzajte sa samotným centrom, zavítajte ku fontánke s korytnačkami a nevynechajte tradičný obed alebo večeru.  

Prvá zmienka o Šibeniku je z roku 1066 z charty chorvátskeho kráľa Petara Krešmira IV., archeologické prieskumy však preukázali, že oblasť bola osídlená už skôr, aj keď nie súvisle. Na rozdiel od iných miest, ktoré založili Gréci, Rimania alebo

 Ilýri, je Šibenik už od svojho založenia chorvátske mesto. V roku 1102 sa stal súčasťou Uhorského kráľovstva.

Roku 1298 získal štatút mesta aj stal sa sídlom diecézy. Do roku 1412 mesto úspešne odolávalo snahám Benátčanov o jeho ovládnutie, o zhruba sto rokov neskôr ho začala ohrozovať aj Osmanská ríša. Tej sa ho však dobyť nepodarilo; navyše v 17. storočí bol vybudovaný systém hradieb a štyroch pevností. Nad mestom sa týči pevnosť Svätého Michala (Tvrđava Sv. Mihovila), zaujímavá je najmä pevnosť Svätého Mikuláša (Tvrđava Sv. Nikole) postavená na malom ostrove Ljuljevac pred vstupom do šibenického prístavu. S pádom Benátskej republiky sa vlastníkmi Šibeniku stali Habsburgovci; Šibenik sa tak stal súčasťouUhorska. Po prvej svetovej vojne patril Kráľovstvu SHS a Juhoslovanskému kráľovstvu. Počas druhej svetovej vojny bol okupovaný fašistickým Talianskom.

Dnes je kultúrne žijúcim mestom – každý rok sa tu koná Medzinárodný detský festival, miestna katedrála je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO a navštevuje ho veľa turistov.

 

Ostrov Hvar

Ostrov slnka a levandule, storočných kamenistých chodníkov a pastierskych obydlí, je jedným z tých miest, ktoré napĺňajú dušu krásou. Priláka si vás súlad histórie a umenia ale tiež krása prírody. 

Prechádzka storočnými ošľapanými kamennými uličkami alebo po najväčšom ostrovnom námestí na oboch stranách Jadranu v centre Hvaru, tak isto ako i prechádzka po poli, ktoré je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva - Stary Grod je nezabudnuteľným zážitkom, ktorý otvára knihu histórie. 

V omamnej vôni a fialovom odlesku levanduľových polí, v strapcoch hrozien, v ktorých sa zachytávajú lúče slnka a tým sa menia na najlepšie vína, zostáva Hvar symbolom zaručene dobrej dovolenky.

Kto nebol na Hvare v Chorvátsku ani nebol, Hvar je luxusnou perlou medzi chorvátskymi ostrovmi, veľmi radi ho navštevujú celebrity z celého sveta.

1/17

1/13

Primošten

Toto malebné mesto vzniklo na malom ostrovčeku blízko pevniny. Jeho vznik sa viaže k okupácii Chorvátskeho kráľovstva Osmanskou ríšou, kedy utečenci z vnútrozemia hľadali útočisko na jadranskom pobreží. Počas tureckých invázií v 16. storočí bol ostrov opevnený hradbami a vežami a padací most ho spojil s pevninou. Keď Turci ustúpili, padací most bol nahradený násypom, ktorý ako úzka šija spája bývalý ostrov s pevninou. Osídlenie bolo nazvané Primošten podľa chorvátskeho slova „primostiti“ (premostiť, preklenúť).

Primošten sa dnes rozkladá na dvoch polostrovoch. Staré mesto je jedným z najmalebnejších malých miest Jadranského pobrežia s množstvom úzkych uličiek šplhajúcich sa po svahoch polostrova. Na druhom polostrove s názvom Raduča, severne od centra mesta, sa rozkladá turistická časť mesta. Okrem množstva krásnych pláží, ktoré polostrov obklopujú tu nájdete aj nudistickú pláž na neďalekom ostrovčeku Smokvica. Letovisko Primošten-Raduča je známe širokým výberom športových a rekreačných možností, aktívnou jachtárskou a potápačskou školou a známou diskotékou Aurora. Pre hostí je k dispozícii okolo 50 miestnych reštaurácií a vinární. V oblasti Primoštenu je vďaka neporušenej prírode a žijúcej tradícii populárna agroturistika. Aj dnes sa tu často stretnete s originálnymi chorvátskymi výrobkami ako sú pršut, syr nakladaný v oleji, špeciálne pripravená jahňacina a s ďalšími tradičnými produktmi miestnej výroby.Primošten je známy vďaka svojim rozsiahlym a krásnym viniciam na okolitých strmých svahoch, ktoré sú zapísané v zozname pamiatok chránených UNESCO a produkciou lahodného červeného vína Babić. S mestom je úzko spojená aj tradícia vychýrených dostihov na somároch, ktoré sa konajú každý rok v lete. Je to tradícia, ktorá je súčasťou známej ľudovej fešty- slávnosti s názvom „Primoštenské užance“ (Primoštenské zvyky), ktorá je venovaná predovšetkým uchovaniu a pestovaniu kultúrneho dedičstva Primoštenu.

Baška Voda

Na úpätí majestátneho masívu pohoria Biokovo, v západnej čas­ti Makarského prímoria sa roz­prestiera Baška Voda, niekdajšie osídlenie roľníkov a rybárov.

Toto jedinečné spojenie mora a hôr skrášlené tradič­nou pohostinnosťou a dalmatínskym temperamentom hostiteľov je dôvodom, prečo sa sem ľudia každoročne radi vracajú. Letovisko Baška Voda s bohatou vege­táciou je súčasťou Makarskej riviéry. Na jednej strane letoviska je krištáľovo čisté more, na druhej skalný masív Biokovo. Známa je tiež svojimi prekrásnymi bielymi kamienkovými plážami v zajatí hustých borovi­cových lesov. Baška Voda je veľké letovisko s palmovou promenádou a ako také má veľmi dobré podmienky pre rôzne športy ako napríklad: jachting, potápanie (potápačské centrum a škola), windsurfing, vodné lyže, vodné skútre, parasailing. Milovníci jazdy na bicykli sa môžu vydať do okolia na krátke výjazdy, či na náro­čnejšie výlety do horských oblastí Biokova.

 

1/18

Zadar

Zadar, jedno zo známych chorvátskych miest, ktoré láka svojich návštevníkov najmä počas letnej sezóny.  Turisti využívajú rôzne kaviarne, obchodíky, cukrárne a najmä zmrzlinárne s fantastickou zmrzlinou. Žije tu asi 75 tisíc obyvateľov, pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy. Staré mesto bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny.

V najstarších časoch sa mesto nazývalo Iader (čo nesúvisí s menom mora), neskôr Diadora. Druhé -a- v slove Zadar je pohyblivé, takže v chorvátčine je do Zadru, v Zadru a pod. V minulosti sa Zadar po taliansky nazýval Zara.

Už v 9. storočí pred Kr. bol dnešný Zadar osídlený ilýrskym kmeňom Liburnov. V období tesne pred prelomom nášho letopočtu Zadar pripadol do správy Rímskej ríše, kde však mal svoju autonómiu. Po páde západorímskej ríše sa stal centrom Dalmáckej provincie vo Východorímskej (Byzantskej) ríši a sídlom jej správcu.

Na začiatku 11. storočia prišli do Zadaru prví Slovania – Chorváti – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr v 12. storočí bojoval Zadar často s Benátkami, po niekoľkých útokoch, ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok a štvrtej krížovej výpravy. Nasledovalo niekoľko povstaní, ale aj tak bol Zadar pripojený pod uhorskú vládu. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky na konci 18. storočia pripadol pod správu Habsburskej monarchie.

Po prvej svetovej vojne sa v roku 1920 stal podľa Rapallskej zmluvy súčasťou Talianska. Za druhej svetovej vojny bol ako dôležitá fašistická pevnosť veľa razy bombardovaný britským a americkým letectvom. Po oslobodení v roku 1944 bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do Juhoslávie. Po vojne sa stalo mesto turistickým centrom. To však trvalo len do občianskej vojny v roku1991, kedy bol ostreľovaný Juhoslovanskou ľudovou armádou, ktorá dva roky obliehala mesto.

V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12.storočia a niekoľko kostolov a kláštorov

zo stredoveku.