press to zoom

press to zoom

press to zoom

press to zoom
1/20

press to zoom

press to zoom

press to zoom

press to zoom
1/16

press to zoom

press to zoom

press to zoom

press to zoom
1/12

press to zoom

press to zoom

press to zoom

press to zoom
1/12

Tsavo East 

Tsavo East National Park je jedným z najstarších a najväčších parkov v Keni, rozkladá sa na rozlohe 13.747 km². Nachádza sa v polosuchej oblasti, predtým známej ako Taru púšt. Svoje brány otvoril už v apríli 1948, nachádza sa v blízkosti mesta Voi v Taita-Taveta. Park je rozdelený na východnú a západnú časť. My sme navštívili východnú, ktorá je veľmi dobre značená míľnikmi a smerovkami, takže nezablúdite. Nezabudnite sa však dostať do miesta vášho ubytovania (ak zostávate i na večer v parku) alebo z parku do 19:00, aby ste zbytočne nespustili alarm bezpečnostných zložiek, ktoré vás začnú hľadať. Predsa nachádzate sa v divočine, kde je všetko možné. Celý park je pomenovaný po rieke Tsavo, ktorá preteká od západu k východu cez národný park. Hraničí s Národným parkom Chyulu Hills a Mkomazi Game Reserve v Tanzánii. Každý turista, ktorý vstúpi do parku bude prekvapený a uchvátený živými stádami zebier, pri prvých záberoch zistíte, že tieto tvory vás budú sprevádzať na každom kroku.

Do parku možno pristupovať tromi hlavnými bránami, z Voi cez Manyani bránou, od Mombasy cez Bachuma bránou alebo z Malindi do Sala bránou. Vo vnútrozemí parku sa Athi a Tsavo rieky zbiehajú k vytvoreniu rieky Galana. Väčšina parku sa skladá z polosuchých pasienkov a saván. Tento park sa považuje za jednu z najväčších svetových pevnosťí v oblasti biodiverzity, a jeho popularita zaručuje obrovské množstvo rôznorodých voľne žijúcich živočíchov, ktoré možno vidieť, vrátane slávnej "veľkej päťky", skladajúci sa z Masai leva, čierneho nosorožca, byvola afrického, slona a leoparda. Park je tiež domovom pre veľkú paletu vtáctva (drak, žeriav, lovebird a ibis posvätný).

Ak je k vám šťastena naklonená (ku nám bola :) ) uvidíte levy, ktoré sa kŕmia svojou korisťou a tento zážitok vám zostane navždy.

Masajovia 

Masajovia sú africká černošská etnická skupina nilotského pôvodu. Po dlhom sťahovaní v minulosti sa usadili medzi Kilimandžárom a horou Mount Keňa (ktorej domorodý názov sa dá preložiť ako Blízko neba), teda v dnešnej severnej Tanzánii a juhozápadnej Keni. Počet Masajov je odhadovaný na 250 tisíc a ich povesť nespútaných bojovníkov aj zachovanie si pôvodného spôsobu života sú v dnešnom modernom svete obdivuhodné. Hovoria jazykom Maa, čo je Nilo-saharskej jazyková skupina. U Masajov stále vládne patriarchálnej charakter spoločnosti. Masajovia sú ľudia hnedej pleti so značnou prímesou hamitsko a snáď aj semitské krvi. Sú vysokí, čo pri mojej výške sa mi až tak nezdalo, so štíhlou postavou. Ostro rezaná tvár s ostrými črtami, úzkymi perami a štíhlym nosom. Cez deň je veľmi ťažké stretnúť v dedine muža. Tí výhradne pasú kravy či strážia dedinu. Ženy sa naopak starajú o dedinu, o deti a vodu - ak je nejaká. Vody je v tejto suchej oblasti nedostatok, preto sa veľmi málo umývajú, vodu spravidla ani nepijú (pijú zmes mlieka a krvi). Masajská dedina – „ Boma“, má kruhovitý tvar. Je obohnaná bohatým hutným "plotom" postaveným z vetiev. Tento plot tvorí vonkajší kruh dediny. Vnútri dediny je ďalší široká kruhovité ohrada, kde sa na noc schovávajú zvieratá pred divou zverou. Táto ohrada tvorí jadro dediny. Chatrče stavajú výhradne ženy a to podľa pôvodných technológií. Materiál obstará príroda. Kostru chatrče tvoria drevené tyče upevnené v zemi. Na nich sa pripláca zmes bahna, trávy, moču, hnoja a popola, to všetko vysuší slnko. Chatrč je pomerne malá, priemerne 3x5 m a výškou nepresiahne 1,5 metra - dospelý muž sa v nej nepostaví. Vnútri môžeme nájsť domácu kuchyňu, je tu sklad potravín a rodinného majetku. Masajovia tu spia aj jedia, sú tu aj malé zvieratá. Uprostred sa nachádza ohnisko, hoci v chatrči nie je ani komín či okná. Vchod vedie do chatrče nepriamo - čo je akési bezpečnostné opatrenia proti nezvaným nočným návštevám a cez noc sa ešte zakrýva rôznymi látkami a palicami. Chatrč zaisťuje nielen chlad, ale vnútri nenájdeme dokonca ani muchy.

Slon africký 

Keňa je krajina, kde v Národných parkoch tieto majestátne cicavce stretnete na každom kroku. Sú nádherné a nikdy na stretnutie s nimi nezabudnete.  Slon africký (Loxodonta africana) je cicavec z rodu chobotnatcov. Je to najväčší suchozemský cicavec, ktorý dorastá do výšky až 4 metrov. Slon africký sa vyskytuje roztrúsene v celej Afrike južne od Sahelu, ale v skorších dobách sa preukázateľne vyskytoval v oveľa hojnejšom počte na celom kontinente, aj v severnej Afrike. Obýva pomerne rozmanité prostredie. Slony sú pomerne prispôsobivé – dôležité je pre nich len dostatok potravy, vody a tieňa. Majú však i svojho najväčšieho nepriateľa a tým je človek – pytliak, ktorý zabíja tieto zvieratá kvôli ich klom. Najväčšie kly, ktoré doteraz boli nájdeme merali viac ako 3 metre a vážili až 100 kilogramov.  Cena za 1 kilo sa odhaduje od 200 – 4000 $, preto prichádza k ich vyhubeniu. V roku 2012 bol  zahájený medzinárodný projekt, do ktorého sa prihlásili i bývalí vojaci elitnej námornej jednotky – Tulene, ktorí sa zaslúžili o ich  záchranu.     

Slony majú veľmi jemný čuch a dobrý sluch, ktorým vnímajú aj pre ľudí nepočuteľné infrazvuky (5-24 Hz), ktorými sa dorozumievajú na veľké vzdialenosti. Navyše vďaka tomu sluchom vnímajú aj otrasy pôdy, spôsobené napríklad pohybom vzdialených zvierat, a zaznamenávajú zmeny atmosférického tlaku.

Tieto zvieratá, aj keď sú schopné behať veľmi rýchlo, uprednostňujú skôr chôdzu približne rovnako rýchlo ako u človeka. Na zem totiž našľapujú mäkko a pohybujú sa takmer nečujne. Došľapujú len na končeky prstov zrastené rôsolovitým väzivom do vankúša, ktorý tvorí celé "chodidlo" a slúži ako tlmič.

Keňa je krajina, kde v Národných parkoch tieto majestátne cicavce stretnete na každom kroku. Sú nádherné a nikdy na stretnutie s nimi nezabudnete.  Slon africký (Loxodonta africana) je cicavec z rodu chobotnatcov. Je to najväčší suchozemský cicavec, ktorý dorastá do výšky až 4 metrov. Slon africký sa vyskytuje roztrúsene v celej Afrike južne od Sahelu, ale v skorších dobách sa preukázateľne vyskytoval v oveľa hojnejšom počte na celom kontinente, aj v severnej Afrike. Obýva pomerne rozmanité prostredie. Slony sú pomerne prispôsobivé – dôležité je pre nich len dostatok potravy, vody a tieňa. Majú však i svojho najväčšieho nepriateľa a tým je človek – pytliak, ktorý zabíja tieto zvieratá kvôli ich klom. Najväčšie kly, ktoré doteraz boli nájdeme merali viac ako 3 metre a vážili až 100 kilogramov.  Cena za 1 kilo sa odhaduje od 200 – 4000 $, preto prichádza k ich vyhubeniu. V roku 2012 bol  zahájený medzinárodný projekt, do ktorého sa prihlásili i bývalí vojaci elitnej námornej jednotky – Tulene, ktorí sa zaslúžili o ich  záchranu.     

Slony majú veľmi jemný čuch a dobrý sluch, ktorým vnímajú aj pre ľudí nepočuteľné infrazvuky (5-24 Hz), ktorými sa dorozumievajú na veľké vzdialenosti. Navyše vďaka tomu sluchom vnímajú aj otrasy pôdy, spôsobené napríklad pohybom vzdialených zvierat, a zaznamenávajú zmeny atmosférického tlaku.

Tieto zvieratá, aj keď sú schopné behať veľmi rýchlo, uprednostňujú skôr chôdzu približne rovnako rýchlo ako u človeka. Na zem totiž našľapujú mäkko a pohybujú sa takmer nečujne. Došľapujú len na končeky prstov zrastené rôsolovitým väzivom do vankúša, ktorý tvorí celé "chodidlo" a slúži ako tlmič.

Marafa 

Zemská prepadlina Marafa, známa i ako Diablova kuchyňa sa nachádza neďaleko Malindi, cesta trvá po neupravených vozovkách večnosť ale to čo sa pred vami naskytne je jednoducho a prosto nádhera vytvorená prírodou.  Je to prírodný úkaz, ktorý je najkrajší pri východe alebo západe slnka. Marafa - Marafská prepadlina je prekrásna geologická anomália. Neboli by ľudia ľuďmi, keby si tento úkaz neprikrášlili rôznymi poviedkami. Vraj Marafa vznikla na mieste, kde v minulosti pobývala veľmi bohatá rodina, ktorá mala všetkého nadostač ale začala byť chamtivá a nenásytná, práve preto sa ju bohovia rozhodli potrestať a celé územie zničili. V skutočnosti, však po celé tisícročia erodovali vietor a dážď hrebeň pieskovca, až vznikla úžasne farebná prepadlina, ktorá predvádza nádhernú hru farieb, od bielej a žltej, cez okrovú až karmínovú. Domáci obyvatelia mu tiež hovoria "Malý kenský Grand Canyon", ktorý ho skutočne pripomína. Miestni sprievodcovia vám veľmi radi vysvetlia význam okrovej – domy, ktoré bohovia zničili, bielej – mlieko, ktoré je života darom a najdôležitejším nápojom a červenej – ktorá znázorňuje zem na okolo.