Jeruzalem - Olivová hora
Je vrch vypínajúci sa východne od starého mesta. Jeho svahy už od 3000 p.n.l. slúžia ako pohrebisko a naviac k tomu sú posiate miestami spojenými s poslednými dňami Ježiša Krista. Úchvatný je však strhujúci výhľad na staré mesto z vcholku. Medzi mestskými hradbami a horou sa tiahne Jóšafatovo údolie s niekoľkými hrobkami z 1. a 2 .str.p.n.l.
Jóšafatovo údolie
Kidronské údolie oddeľuje staré mesto od Olivovej hory. Blízko Getsemamskej záhrady je známe tiež pod starozákonným názvom Jóšafatovo údolie. Na tomto mieste sa mali mŕtvi dočkať vzkriesenia v deň posledného súdu, čo vysvetľuje, prečo steny údolia pokrývajú kresťanský, židovský a moslimský cintorín. Na južnom konci objavíte niekoľko do skál vyhĺbených židovských hrobiek z 1. a 2.str.p.n.l. Štyri z nich sú obzvlášť nádherné. Abšalómova hrobka bola v stredoveku pripisovaná spurnému synovi kráľa Dávida. Za ňou sa nachádza takzvaná Jóšafatova hrobka a honosí sa lysom nad vchodom. Zachariášova hrobka so stanovou strchou je vlastne nadzemným pomníkom susednej hrobky synov Hezirových. Má pravouhlý vhcod s dvomi dórskymi stĺpmi a archeológovia ju poznali podľa nápisu zmieňujúceho sa o "synoch Hezirových" v kňazskej židovskej rodiny.
Na južnom konci údolia sa nachádza 3000 rokov stará osada (Dávidovo mesto), ktorá sa mala rozvinúť do Jeruzalemu. Smerom na západ sa terén krajiny dvíha v oblasti hory Sion, spájanej s poslednou večerou.
tento významný pahorok si ľudia najčastejšie spájajú s Kristovým zápasom a zradou v Getsemanskej záhrade a jeho nanebovstúpenie. Už odpradávna je pre obyvateľov mesta posvätnou lokalitou. Jebusejci tu hĺnili hroby už v roku 2400 p.n.l. a neskôr ich nasledovali židia, kresťania i moslimovia.
Jeruzalem - Múr nárekov
Múr nárekov (Ha-kotel ha-ma´aravi = Západná stena) je masívny slepý múr z obrovských kamenných kvádrov, predstavuje najposvätnejšie židovksé miesto a priestranstvo pred ním sa stalo meistom permanentných modlitieb. Múr je súčasťou dochovanej hradby Chrámovej hory, ktorú vybudoval Herodes Veľký v roku 20 p.n.l. v rámci projektu rozšírenia chrámového okrsku. Ohromné kamene v spodnej časti pochádzajú z jeho doby, zatiaľ čo vyššie bloky pribudli v umajjovskej a fatimovej ére. Počas Osmanskej nadvlády sa múr stal hlavným pútnickým miestom pre židov, kam prichádzali smútiť nad skazou chrámu v roku 70. Preto sa mu už po stáročia hovorí Múr nárekov. Po tom ako bol zakázaný vstup židov na Chrámovú horu, bol múr jedinou časťou trosiek ku ktorým sa mohli priblížiť. V okolí ešte nedávno stáli domy. Keď však Izraelčania získali kontrolu nad starým mestom po tretej izraelsko - arabskej vojne v roku 1967, zrovnali so zemou priľahlú arabskú štvrť a vytýčili Western Wall Plaza.
Western Wall Plaza
Je miesto rozsiahlej synagógy pod šírim nebom, kde sa schádzajú skupinky veriacich aby odriekali každodenné, šabatové a sviatočné modlitby. Konajú sa tu tiež slávnostné zhromaždenia, napríklad pri príležitosti dosiahnutia veku náboženskej zodpovednosti chlapca (bar micva) a dievčaťa (bat micva). Zatiaľ čo niektorí sem prichádzajú každý deň, aby odriekali celú Knihu žalmov, iní ktorí veria, že písomné žiadosti k Bohu sú pri múre zvlášť účinné, vkladajú papieriky s prianiami do škár v murive.
Priestranstvo pred múrom z časti rozdeľuje stena, pretože muži a ženy sa modlia zvlášť. K múru môžu pristúpiť i vyznávači inej viery, ak si zakryjú vlasy, majú vhodné oblečenie a chovajú sa slušne.